Roky výskumu (a kultúrnych stretov) ukázali, že východní aziati sú viac kolektivistickí ako ich individualistické západné náprotivky. Nový výskum navyše tvrdí, že táto kultúrna priepasť môže prameniť z toho, čo predkovia týchto národov pestovali. Nové štúdia zistili, že v Číne ľudia z tradičných hospodárskych oblastí ryžových polí majú viac kolektivistické myslenie ako ľudia z tradičných hospodárskych oblastí pšenice. Ďalšie faktory, ako je podnebie alebo urbanizácia, nedokážu vysvetliť kultúrne rozdiely. Hoci sú štúdia sústredené na Čínu, vedúci štúdie Thomas Talhelm, doktorant na univerzite vo Virgínii, povedal: „Myslím si, že to aj tak môže aspoň sčasti vysvetliť rozdiely medzi východom a západom.“ U Európanov historicky rástla pšenica a podobné plodiny, u Aziatov zase ryža.
Kultúry Číny
Talhelma napadlo študovať vplyv poľnohospodárstva na čínsku kultúru ešte v čase, kedy žil v Kantone a vyučoval na strednej škole. Kanton je v južnej Číne a Talhelm si neskôr, keď sa presťahoval do Pekingu v severnej Číne, všimol, že obyvatelia tam boli konfliktnejší a úprimnejší. Povedal, že je to rozdiel v čínskych domorodcoch. „Ľudí zo severu budú volať viac úprímnymi a viac grobianskymi,“ prehlásil. Talhelm sa tiež dozvedel, že môže dôjsť k určitým zmenám v dialekte, akonáhle sa presťahujete z južnej Číny do severnej. Chang Jiang môže pôsobiť ako deliaca čiara, ktorá rozdeľuje južnú Čínu od severnej. Tiež sa ukázalo, že Chang Jiang je určitým bodom, kde poľnohospodárstvo ryže na juhu prechádza do poľnohospodárstva pšenice na severe. Pestovanie ryže je náročné a vyžaduje zavlažovanie, ktoré núti spoločenstvo spolupracovať. Pestovanie pšenice je na druhej strane individualisticky výkonnejšie. Tak Talhelm uvažoval, či kultúry, ktoré sa vyvinuli z týchto dvoch metód hospodárenia, stále pretrvávajú.
Kolektivizmus vs. individualizmus
Talhelm a jeho kolegovia prijali 1162 študentov z etnika Han, z miest po celej severnej a južnej Číne: Peking, Fujian, Guangdong, Jün-nan, S’-čchuan a Liaoning. Čína je ideálnym miestom pre tento druh analýzy, ako krajina, ktorá má jednu ústrednú vládu po dlhú dobu a ako krajina, v ktorej Han etnikum tvorí asi 92% celkovej populácie. Táto jednotnosť tak zabraňuje zmäteniu analýzy. Každý účastník vykonal niekoľko úloh, aby bolo možné zmerať kolektivizmus a individualizmus. Najskôr sa dobrovoľníkom predložili tri obrázky objektov – vlak, autobus a trate. Bolo treba spárovať dva dohromady. Predchádzajúci výskum ukázal, že ľudia z individualistických spoločností majú tendenciu spárovať vlak s autobusom, dali teda prednosť abstraktnej kategórií, akou je „spôsoby dopravy“. Ľudia z kolektivistických spoločností majú viac holistický, vzťahový pohľad, a preto zvyčajne párovali vlak s traťami. Výskumníci tiež požiadali účastníkov o vytvorenie diagramu ich sociálnych spojení, a to tvorením kružníc, ktoré reprezentujú ich samých a ich priateľov. Predchádzajúce štúdia ukázali, že ľudia z individualistických kultúr nakreslia svoj vlastný kruh väčší ako kruh priateľov. Ľudia z kolektivistických kultúr nakreslia ich vlastný kruh rovnako veľký, niekedy dokonca aj menší, ako kruh ostatných. Tretia úloha otestovala, ako si ľudia vyberú potrestať a odmeniť svojich priateľov v porovnaní s cudzincami. Ľudia z ázijských krajín pravdepodobne viac odmeňujú svojich priateľov, akoby ich mali potrestať, pokým napríklad takí Američania sú náchylnejší ku potrestaniu priateľov, ktorí sú nečestní, ako k odmeňovaniu tých, ktorí sú užitoční.
Pšenica a ryža
Ľudia zo severnej Číny sa v každej úlohe prejavili ako viac individualistickí. Rozdiely boli veľké. Napríklad, ľudia z historických oblastí pestovania pšenice na severe spárovali objekty na základe analytických kategórií (spájaním vlaku s autobusom) o 56% častejšie ako ľudia z oblastí pestovania ryže na juhu. Rovnako aj ľudia z oblastí pestovania pšenice nakreslili ich vlastné kruhy sociálneho spojenia o 1,5 milimetra vačšie ako kruhy ich priateľov. Ľudia z oblastí pestovania ryže nakreslili ich vlastné kruhy a kruhy ich priateľov rovnakej veľkosti. Keby sme to mali porovnať aj s inými kultúrami, tak Európania nakreslili ich vlastné kruhy o 3,5 milimetra väčšie ako kruhy ich priateľov a Američania až o 6 milimetrov väčšie. „Američania sú na 1. mieste v inflácií vo svete,“ povedal Talhelm. Na uistenie, že rozdiel nebol vykonaný vzhľadom na iné faktory, Talhelm a jeho kolegovia analyzovali provincie pozdĺž hranice medzi ryžou a pšenicou: S’-čchuan, Chongqing, Hubei, An-chuej a Jiangsu. V týchto provinciách je podnebie rovnaké z kraja do kraja, ale prevaha ryže oproti pšeničnému pestovaniu sa líši. Výsledky ukázali rovnaké kolektivisticko-individualistické rozdelenie medzi susedmi, s krajmi v prevahe pšenice, ktoré sú individualistickejšie ako kraje pestovania ryže. Prevaha patogénov a modernizácie tiež nedokázala vysvetliť rozbroj, pretože čínska vláda zriadila špeciálne ekonomické zóny na juhu, ktoré majú tendenciu byť rozvinutejšími, ako tie na severe.
Ozveny predkov
Účastníci štúdia boli všetko vysokoškoláci a pravdepodobne nikto z nich v živote nič nepestoval. Ale myšlienka, že kultúry predkov ovplyvňujú aj súčasných ľudí, nie je veľmi nová. Kultúry, ktoré vyplývajú z pasenia dobytka, známe ako „kultúry česti“, bývajú v porovnaní s kultúrami vyplývajúcimi z poľnohospodárstva viac násilné a zaujaté osobnou povesťou. V Spojených štátoch amerických, územia kedysi obývané írskymi a škótskymi imigrantmi “kultúry česti” už viac ako po dobu 200 rokov pokračujú v zvyšovaní smrti následkom úrazu a vrážd, najmä vrážd súvisiacich s bránením niekoho česti. Rozdelenie ryže a pšenice pravdepodobne nevysvetľuje všetky rozdiely medzi východom a západom, povedal Talhelm. Veľkosť rozdielu medzi severnou a južnou Čínou tvorí aj asi 60% z kultúrnych odlišností videných medzi východom a západom všeobecne. Toto by mohlo byť aj odpoveďou na otázku, prečo modernizované a urbanizované krajiny ako Singapur, Japonsko a Južná Kórea zostávajú veľmi kolektivistické aj napriek HDP, ktoré spája krajiny na západe. Všetky tieto tri krajiny sú oblasti s historickým nárastom ryže. Talhelm tiež povedal, že nie je jasné, ako sú tieto vlastnosti odovzdané. Tiež varoval, že sa neháda o to, či sú genetického pôvodu. Ďalším krokom bude otestovať túto myšlienku aj v iných krajinách, vrátane oblastí s nárastom ryže v západnej Afrike. Talhelm tiež informoval, že má dokončenú predbežnú prácu v Indii, kde je rozbroj ryže a pšenice viac zhodný s východom a západom, ako so severom a juhom. Povedal, že tam sa kultúrne rozdiely spojené s poľnohospodárstvom zdajú ešte silnejšie.
Zdroj: livescience.com
Foto: telegraph.co.uk, indiamart.com
